ONA - jedna z milióna

Autor: Lucia Tichá | 24.10.2015 o 13:05 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  87x

Poznámka autora: Jednotlivé ONA sú oddelené odstavcami. Dúfam, že to bude zrozumiteľné...  Tento príbeh je z väčšej časti pravdivý. Mená nie sú použité, lebo sa mi zdalo, že príbeh by potom bol veľmi konkrétny. 

Vošla som dnu. Bolo tam prenádherne. Prišla som sem rozmýšľať aby som mohla zabudnúť. Prejdem úzkou uličkou a sadnem si. Prechádzam pohľadom po každej stene aj strope. Pomaly sa navraciam do momentu, keď som držala jej telo. Držala som ho celé. Od tváre po členky. Bol to taký krásny pocit. Akoby som niekoho vlastnila. Komplet celého. 

Ale po istej dobe, ktorá bola dosť krátka, mi prestala chutiť jej krv. Už nebola výnimočná. Bola len jednou z milióna. Zo začiatku bola horko-sladká. Chutná. Ale ako čas plynul, začala chutiť ako zatuchlina. Ale jej čas bol v poriadku. To môj sa sťažoval. To môj bol chybný. Ponorila som sa mysľou hlbšie. Už začala chutiť ako odlakovač. Nechutne. Snažila som sa ju pomaly začať púšťať. Toto ma bude stáť veľmi veľaPrilepila som sa k lavici aby som sa nezosypala. Už odchádzala! Mierne som otvorila svoje pekne vykrojené pery. Slastne som sa usmiala a doširoka som otvorila oči. Určite som v tej chvíli vyzerala strašidelne. Pomaly sa to ku mne blížilo po tmavých stenách. V jednej chvíli bolo tam a v druhej zase vo mne. A teraz to príde...!

Na sekundu mi ochablo telo, ale potom sa znovu spamätalo. Mykla som sa. Hm, ako inak. no vedela som, že na žarty nie je čas. Okamžite som v sebe začala pátrať. Po hocičom z nej. Po akomkoľvek náznaku o nej. Mám nato len 10 sekúnd. A už uplynulo 5. Nikde nič. Fajn. Tak... Na rozlúčku.

Ona, na druhom konci zemegule prudko zastala. Narazila do pána, ktorý pred ňou kráčal. Držal v ruke kávu ale nárazom sa celá vyliala na jeho oblek. Aj tak za veľa nestál. A ani nad tým nemykla plecom. nestálo jej to teraz za to. Teraz... Ich cítila. Tie nezabudnuteľné, nikdy sa nemeniace pery. Mäkké a teplé. Také vrúcne. A plné lásky a pochopenia. Nerozumela tomu. Ničomu nerozumela. 

Ona však áno. Vlastne, ani ona nie. Len vedela, čo musí spraviť. Bolo to tak vždy. Zabudla a dostala úlohu. Ktorú treba čo najskôr splniť. Vstala a odišla domov. K jej stromu. K stromu s fotkou na kmeni pripevnenú spinkami. Strom bol. Ale už nie je. Zostala po ňom len fotka roztrhaná na konfety. Práve putujú v obálke k nej domov.

Vyberie je s obálky. Netuší, od koho je. Nie je na nej nijaké meno. Ani jej. Otvorí obálku, ktorá je len tak ledabolo zalepená. Niekto mal asi naponáhlo a chcel, aby som to mala čo najskôr. Myslí optimisticky. Nedočkavo ju otvorí. Nazrie do nej... No nič v nej nie je. Je celkom prázdna. roztrhne ju po okrajoch či nie je niečo v spodných rohoch. V rohoch nie je nič. Na jednej strane obálky tiež nič nie je, ale na tej druhej je niečo otlačené. Je to obrázok? Alebo fotka? Jednotlivé kúsky však spolu nezapadajú. Ale keby... Začala si jednotlivé kúsky prehadzovať v hlave tak, aby sedeli. Skúsila snáď všetky varianty. Jedna z tých posledných pasovala. Bola na nej vyobrazená jej ruka v tvare polovice srdca. Tá druhá patrila jej. boli spojené. takáto fotka existovala na svete len jedna jediná. A tá bola pripevnená spinkami o strom. O strom v jej záhrade. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?